Rodičia malých detí potrebujú stihnúť veľa a so zvedavými energickými deťmi za pätami to býva náročné nemožné. Jedno z riešení ponúkajú moderné technológie, mnohé s nálepkou edukačné, ktoré nám umožňujú rozbehané deti usadiť pred obrazovku televízora a mať chvíľu pokoj.
Vedci stále nemajú k dispozícii dostatočné množstvo výsledkov výskumov, aby vedeli jednoznačne určiť hranice sledovania obrazoviek a ich edukačný prínos. Problém so získavaním relevantných dát je, že nedokážeme izolovať vplyv televízora na vývoj a správanie detí. Bolo by náročné viesť dlhodobý výskum, do ktorého by sa zapojila náhodne vybratá vzorka detí a v rámci ktorého by niektoré deti museli sledovať televíziu rôzne dlhé časy a niekoľko rokov.
Deti sú pred počítačmi a mobilmi príliš dlho
Čo vieme doteraz s určitosťou potvrdiť je, že malé deti sa prostredníctvom obrazovky učiť nedokážu. Čím sú staršie, tým sa síce šanca, že sa niečo naučia zvyšuje. Zároveň však rastie aj počet hodín, ktoré deti trávia sedením. Napríklad tráviť čas na telefóne je u tínedžerov niečo bežné a prirodzené a rodičia by si mali na to zvyknúť. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sa deti mladšie než dva roky nedívali na žiadnu obrazovku. Deti od dvoch do piatich rokov menej ako hodinu denne. Americká asociácia pediatrov vydala podobné odporúčanie. Do dvoch rokov žiaden čas pred počítačom, tabletom a telefónom, s výnimkou video hovorov, napríklad so starými rodičmi. Deti do päť rokov by mali pred obrazovkou tráviť menej ako hodinu denne.
Problém je, že rodičia sa odporúčaniami zdravotníckych organizácií veľmi neriadia. Výskum na Floridskej medzinárodnej univerzite priniesol napríklad informáciu o tom, že deti do dvoch rokov sedia pred obrazovkami v priemere vyše troch hodín. V roku 1997 to bola necelá jeden a pol hodina denne. Troj až päťročné deti sledovali dianie na obrazovkách televízorov, počítačov či tabletov priemerne dva a pol hodiny.
Obrazovky malé deti nijak nerozvíjajú
Dôvodov, prečo usádzame deti pred obrazovky je viacero. Rodičom dochádzajú nápady na alternatívne vyplnenie voľného času detí, sú vyčerpaní, potrebujú si oddýchnuť, spraviť potrebné veci alebo je vonku zlé počasie.
Napriek tomu, že zdôvodnenia sú pochopiteľné, vedecká obec trvá na obmedzovaní času detí pred obrazovkami. Ukazuje sa, že dvoj a trojročné deti, ktoré trávia viac času pred obrazovkou, dosahujú horšie výsledky pri testovaní kognitívneho, sociálneho a behaviorálneho vývoja.
Ani argument učenia sa sledovaním televízie nestojí na pevných základoch. Napriek tomu, že stále vznikajú nové edukačné videá pre malé deti, vedci priniesli dôkazy o tom, že batoľatá sa nedokážu efektívne učiť bez priamej a živej interakcie s dospelým. Deti do dvoch rokov sa nevedeli cez obrazovku naučiť zopakovať nejakú činnosť, podporiť reč, ani odčítať emócie.
Deti sa učia najefektívnejšie tvárou v tvár dospelému aj v prípade, že ten robí presne to isté, čo osoba na obrazovke. Až približne vo veku troch rokov dokážu deti vnímať vysielanie ako niečo relevantné v ich živote. Dokazuje to napríklad jeden zo zaujímavých pokusov, kedy malým deťom na obrazovke ukázali, ako vo vedľajšej miestnosti ukryli hračku. Keď sa deti dívali na obrazovku, nedokázali následne hračku nájsť. Lenže keď im vedci povedali, že sa pozerajú cez okno, nie cez obrazovku, v hľadaní sa zlepšili. Zdá sa, že deti vnímajú obrazovku akoby vedeli, že to nie je nič reálne.
Staršie deti dokážu vysielaniu porozumieť
Deti vo veku od troch do piatich rokov sa už na svet dívajú inak. Táto veková skupina sa dokáže učiť z programu, ktorý je premyslene vytvorený presne pre ňu a má pomalý rytmus. Ide napríklad o rozlišovanie písmen a ich výslovnosť.
Podobne, ďalší pokus s pozeraním špecifického detského programu zameraného na emócie a prežívanie preukázal, že deti, ktoré sa na programy pozerajú spolu s rodičmi, dokážu efektívnejšie rozlišovať emócie a byť empatickejšie. Iste, takýto výsledok nepoteší rodičov, ktorí chceli čo to stihnúť, kým sa ich deti dívajú na nejaký program. Riešením by mohlo byť, ak by sa rodičia mohli pozerať chvíľu na začiatku, porozprávať sa s deťmi o dianí a potom ich nechali pozerať samé. Občas by skontrolovali, ako deti vysielanie vnímajú.
Čím sú deti staršie, tým častejšie sledujú rôzne dianie prostredníctvom telefónov, tabletov, počítačov, hrajú hry, kontaktujú sa cez rôzne aplikácie. Zaujímavé výsledky priniesol prieskum z konca minulého roka v USA, ktorý odhalil, že osem až dvanásťroční sa denne zabávajú takmer 5 hodín na svojich digitálnych zariadeniach, trinásť až osemnásťroční roční takmer 7,5 hodiny. Do tohto času sa nezapočítavajú povinnosti do školy a domáce úlohy.
Deti bohatých rodičov trávia čas inak
Prieskum však odhalil aj rozdiel medzi deťmi na základe socioekonomického statusu. Tie z vysoko príjmových rodín v prvej kategórii strávili na telefóne o takmer dve hodiny menej než deti z nízko príjmových rodín. Podobné výsledky boli aj vo vyššej vekovej kategórii. Vedci sa domnievajú, že dôvodom je obava rodičov, ktorí nechcú, aby sa ich deti pohybovali vonku v nebezpečnom prostredí a takto sa snažia ich ochrániť. Okrem toho, deti bohatých rodičov majú viac alternatív trávenia voľného času ich potomkov.
Podobne ako pri malých deťoch, aj v prípade tínedžerov platí, že príliš veľa času pred obrazovkou pôsobí na nich negatívne. Tie deti, ktoré prekračujú odporúčané limity, dosahujú horšie výsledky pri testovaní poznávacích schopností. Ak sa spojí príliš veľa času pred obrazovkou spolu s nedostatkom spánku, u detí narastá výbušnosť a prchkosť. Deti vo veku osem až jedenásť rokov by preto mali stráviť pred akoukoľvek obrazovkou maximálne dve hodiny denne a spať by mali deväť až jedenásť hodín.