Vzťahy z veľkej časti určujú kvalitu nášho života a tí s dobrými priateľmi si užívajú šťastný, zdravý a plnohodnotný život. Napriek tomu sa budovať priateľstvo v školách neučíme.
Nájsť a udržať si priateľov, je zručnosť, ktorú pre život nevyhnutne potrebujeme. Dobré priateľstvo pomáha zlepšovať sebaúctu a emocionálnu odolnosť, ako aj rozvoj sociálnych zručností. Čím skôr sa deti naučia ako sa spriateliť, tým lepšie.
Približne od štyroch rokov si deti uvedomujú, že ľudia sa od nich odlišujú aj svojimi myšlienkami, majú iné, vlastné záujmy, pocity, prežívanie. Vďaka tomu dokážu pochopiť pohľad a perspektívu niekoho iného a na tomto základe začínajú stavať svoje prvé priateľstvá. V tomto veku majú príležitosť spoznať najmä svojich rovesníkov v škôlke alebo na ihrisku. Zvyčajne sa spriatelia a majú radi toho, kto je im nablízku.
V porovnaní s dospelými je to výhoda, pretože vedci zistili, že ako dospelí musíme spolu stráviť približne 50 hodín, aby sme niekoho označili za dobrého známeho, 90, kým o ňom začneme zmýšľať ako o priateľovi a vyše 200 hodín, aby sme našli svojho blízkeho priateľa.
Priateľstvo zlepšuje zdravie
Veda naznačuje, že udržiavanie blízkych priateľských vzťahov má množstvo pozitívnych vplyvov na zdravie a pocit šťastia. Zlepšuje kardiovaskulárny, endokrinný a imunitný systém. Priatelia nám dokonca zdravotne prospievajú viac ako keď prestaneme fajčiť, schudneme a začneme cvičiť. Znižujú nám riziko úmrtnosti o 50 % a osamelosť má porovnateľný vplyv na úmrtnosť ako fajčenie 15 cigariet denne.
Pokiaľ ide o porovnanie kvality a kvantity, prospešnejšie je mať menší okruh priateľov, zato naozaj dobrých a blízkych. Kvalitné priateľské väzby pomôžu deťom vyrovnať sa s výzvami a prekonať možné nezdary či nepriazeň okolností.
Deti, ktoré majú najlepšieho priateľa, majú tendenciu pociťovať menšiu osamelosť i depresiu a naopak, majú väčšiu sebaúctu.
Deti niekedy titul „najlepšieho priateľa“, „najlepšej priateľky“, rozdávajú ľahkovážne a každý druhý deň ním môžu oceniť iného kamaráta. Preto by sme to nemali považovať za záruku kvality a pevného vzťahu. Podobne, ak sa vo vzťahu až príliš často a intenzívne rozoberajú problémy, môže to viesť k zvýšenému riziku depresií a úzkostí.
Ako môžeme pomôcť
Na začiatku by ste mali vedieť, ako sa dieťa cíti pri nadväzovaní nových kamarátstiev. Možno je nervózne, bojí sa odmietnutia, neisté, pretože nevie, čo má na začiatku povedať. Potom sa môžete sústrediť na sociálne zručnosti, ktoré by dieťa malo rozvíjať a ktoré potrebuje na budovanie budúcich priateľstiev.
Už od predškolského veku môžeme využiť príležitosť a byť pri tom, keď sa naše dieťa hrá s ostatnými. Uvidíme jeho interakciu, silné a slabé stránky, ktoré potrebuje rozvíjať alebo utlmiť v styku s inými deťmi. Ak je dieťa príliš hanblivé, skúste ho na začiatku viesť, posmeľte ho a ukážte ako začať konverzáciu. Naopak, ak je veľmi spoločenské, môžete ho viesť k aktívnemu počúvaniu, k tomu, aby poskytlo priestor aj iným rovesníkom. Malé deti tiež potrebujú vidieť, ako sa podeliť, požičať ako sa vyriešiť konflikt, upokojiť situáciu.
Takéto malé deti sa tiež veľmi často rozhnevajú na svojich najlepších kamarátov/tky. Berte to ako príležitosť ukázať im, čo hnev spôsobuje v ich telíčku, popísať ako ho prežívajú a ako túto emóciu vyjadriť bez toho, aby niekomu slovne alebo fyzicky ublížili. To najdôležitejšie je, aby si deti uvedomili, že hnev je len dočasná záležitosť. Nemôžu si zničiť vzťah len z jedného horúceho momentu hnevu či frustrácie. Aj táto emócia totiž prejde.
Okrem rodiny sú práve vzťahy s rovesníkmi ideálne ako naučiť dieťa empatii. Pomôžte dieťaťu identifikovať, keď mu priateľstvo spôsobilo sklamanie. Popíšte emócie, ktoré prežíva, nech je to pocit odmietnutia, zranenia, smútku a potom venujte pozornosť samotnej sociálnej interakcii. Dieťa sa tak naučí vcítiť sa do druhého, nie iba prežívať vlastné emócie. Naučte ho, že by malo konať až potom, ako si uvedomilo vlastné emócie, aj motívy a prežívanie kamaráta.
Naučte deti hovoriť a počúvať
Základ vzťahov je kombinácia schopnosti udržiavať konverzáciu s inými a vedieť, ako prejaviť záujem o druhú osobu.
Pri rozprávaní sa začnite klásť otázky, umožnite dieťaťu striedať sa s vami a reagovať na dotazy. Na začiatku sa môžu deti baviť o témach „baví ma toto/páči sa mi toto a nebaví/nepáči sa mi toto“.
Pri počúvaní by deti nemali vypočúvať druhého, teda neklásť len otázku za otázkou. Mali by nadväzovať na odpovede, prípadne povedať aj niečo o sebe.
Ak dostanú otázku oni, nemusia odpovedať len na dotaz, môžu k odpovedi niečo pridať, rozvinúť rozhovor. Keď skončia, môžu dať príležitosť rozprávať svojmu kamarátovi.
Detské priateľstvá sú plné emócií, vzostupov a pádov. Nejde však len o to využiť príležitosť a nadviazať priateľský vzťah, ale sa o neho aj starať a rozvíjať ho. Získať dobrého priateľa a sám byť dobrým priateľom je zručnosť, ktorú sa môžu naučiť všetky deti.