Aj keď máte pokrokovú domácnosť a delíte si prácu v nej rovným dielom, mentálna záťaž sa zdieľa len zriedka. Väčšinou je celá na pleciach, resp. v hlave ženy.
Pred dvoma týždňami som bola vyvenčiť trojmesačné šteniatko, ktoré si dcéra zaželala na narodeniny a po ceste som ju vyzdvihla zo školy. Bolo krásne počasie, zastavili sme sa na lúke, kde sa spolu hrali. Dieťa práve prežívalo svoju kľúčovú spomienku, ktorú si ponesie v srdci až do dospelosti. Chcela som zážitok ešte vylepšiť, tak sme sa zastavili na zmrzline. Nádherné popoludnie.
Úplne som zabudla
Až kým sme neprišli domov. Dala som šteniatku hračku na hryzenie a pozrela do chladničky. Och, zabudla som ísť do obchodu. Sľúbila som pizzové slimáky, ale nemáme šunku a syr. Nevadí, budú cestoviny. Fíha, ani tie už nemáme. Ani čerstvý chlieb. Musím do obchodu, ale nemôžem nechať dieťa doma so psíkom. Zbalila som ich oboch do auta a utekala do večierky. Dcéra nervózne čakala pred obchodom. Vraj mi to trvalo dlho. Kúpila som len chlieb a nátierku.
To však na večeru nechcela.
Atmosféra hustla, čas pokročil, dieťa ešte musí dokončiť úlohu a cvičiť, čo jej odporučila fyzioterapeutka.
Už necvičila dva dni, lebo vonku je pekne, tak je viac tam, ako doma. A mala by si preskúšať aj novú pesničku na gitare. Gitara! Veď dnes je streda! Má hodinu gitary! Pozerám na hodinky, už je po hodine. Nikto si nespomenul.
Prišli sme domov, volala som jej pani učiteľke a ospravedlňovala dieťa. Moja chyba. Ja som zabudla! Naozaj?
Čo máš v tej hlave?
Koľko toho musí mama nosiť denne v hlave? Na koľko vecí musí myslieť? A prečo len ona? Nie sú na výchovu a na domácnosť dvaja? V single domácnostiach nie a tam, kde je prítomný aj otec, sa často rozdeľujú len konkrétne úlohy. Ty povysávaj, ja umyjem okná. Ty vyvenči psa, ja okúpem dieťa.
Ale rodinný život nie je o tom. Je o obrovskej neviditeľnej práci manažovania domácnosti, rodiny a voľného času.
Táto je zväčša na pleciach ženy. Tým, že je neviditeľná, nemá ani skutočné pomenovanie, ťažko ju označiť a uchopiť, ale často sa nazýva „práca obáv“. Je to práca, ktorá predpokladaním niečoho eliminuje obavy a uľahčuje život všetkým členom domácnosti.
Obsahuje nikdy nekončiaci zoznam toho, čo treba urobiť, vyžaduje pamätať si dátumy a k nim priradené úlohy, čo musí byť hotové, kedy a do kedy, kto to spraví, ako to prebieha a kto kedy skontroluje.
Náročná práca, ktorú nikto nevidí
Napríklad obyčajné odvezenie/vyzdvihnutie detí do/zo školy. Musíte mať v hlave rozvrh detí, výnimky z neho, ako sú napríklad exkurzie, výlety, ďalej platby do školy, pomôcky, termíny prázdnin, termíny u lekárov, krúžky, čo priniesť na ktorú hodinu, aký je deň (netreba priniesť pani učiteľke kvety ku Dňu učiteľov?). A to je len jedna malá časť. Len škola.
Túto prácu nie je vidieť, ako napríklad upratanú domácnosť, navarené jedlo, vyžehlené košele. Napriek tomu však táto práca, tento mentálny beh, vyžaduje väčšie množstvo energie a času než vziať do rúk vysávač a prebehnúť obývačku. Za túto prácu sa neplatí a ani ju nie je vidieť.
Je fajn rozdeliť si s mužom starostlivosť o domácnosť, aj deti. Ale rozdeliť si túto mentálnu nálož? Tú stále nesú ženy, nech sú ich muži akokoľvek pokrokoví a „pomáhajú“.
To odfajkovanie vykonaných a čakajúcich aktivít v rôznej fáze vývoja sa v hlave ženy nikdy neskončí.
Podľa prieskumov pracujúce ženy nesú až dvojnásobne viac zodpovednosti za domácnosť a trojnásobne viac za starostlivosť o deti v porovnaní so svojimi mužmi.
Ak to nedáte, ste zlá matka
Susan Walzer, profesorka sociológie na Skidmore College tvrdí, že svoju rolu tu zohráva aj optika, ktorou sa na ženu díva spoločnosť.
Matky sa obávajú, že ak nezvládnu svoju mentálnu nálož, budú vnímané ako zlé matky.
No na mužov sa v prípade zlyhania spoločnosť díva zhovievavo.
Ak je vonku chladno, matka sa bojí o dieťa a uvažuje, že mu vezme sveter, pretože nechce, aby nachladlo. Ak nachladne, je to ona, kto sa nepostaral o zdravie dieťaťa. To dobré matky nerobia. Muž bude úplne v pohode.
Mentálna záťaž nedovolí mozgu vydýchnuť
Allison Daminger, sociologička z Harvardskej univerzity mentálnu záťaž označuje ako kognitívnu prácu, zloženú zo 4 častí – predvídanie, identifikovanie, rozhodovanie, monitorovanie. Ak jej teóriu použijeme napríklad na objednanie dieťaťa k zubárovi, vo fáze predvídanie musíme sledovať, kedy bolo dieťa na poslednej prehliadke a kedy by malo ísť opäť na ďalšiu, predvídať, že termíny u lekára sa rýchlo plnia. V identifikovaní je potrebné nájsť zubárov, ktorí by vyhovovali potrebám rodiny – blízkosť pri škole, pri dome, skúsenosti, odporúčania. Rozhodnutie je výber toho správneho. Monitorovanie je zabezpečiť termín s ohľadom na iné termíny, prípadné odoslanie zdravotnej dokumentácie.
Mentálna záťaž je krásne zachytená s humorným nadhľadom napríklad tu. V realite však myseľ ženy pracuje tak strašne rýchlo a neustále, že o zábave niet ani reči. Myšlienky sa hrnú ako o preteky, jedna predbehuje druhú.
Myseľ musí vyriešiť všetko, od ranných rituálov detí, obliekanie, umývanie, jedlo, školu, krúžky, cez upratovanie, varenie, pratie, vysávanie, plánovanie, organizovanie, nakupovanie nutných vecí i darčekov, dovolenku.
Myseľ ženy sa jednoducho stará o VŠETKO.
Uľaví sa nám niekedy?
Nestačí mužove: „Veď si mala povedať. Pomohol by som ti.“ Nejde len o exekutívu. Ide aj o manažment, monitoring priebehu a neustále zhromažďovanie nových zadaní, ktorým sa treba venovať.
A to ešte nehovorím o práci ženy v práci, do ktorej chodí a za ktorú dostáva plat. Je to extrémne ťažké, a preto sú ženy tak strašne vyčerpané. Táto mentálna záťaž sa nikdy nezmenší ani nezmizne. Jedine… že by sme vychovali generáciu mužov, ktorí to celé budú vidieť úplne inak ako ich predkovia.