Empatia je jedna z najdôležitejších zručností pre úspech. Pomáha nám pochopiť ľudí, spojiť sa s nimi, zlepšiť komunikáciu, tímového ducha a líderské schopnosti.
Žiaľ, prekážky na to, aby sme podporovali u detí empatiu, nám do cesty hneď na začiatku kladie naša vlastná kultúra. Tá nás tlačí do toho, aby sme deti pripravovali viac na akademický úspech, než aby sme si stanovili ako prioritu vo výchove, že chceme z detí láskavých a dobrých ľudí.
Napriek tomu, že navonok tvrdíme, že láskavosť a súcit sú pre naše deti dôležité, ak sa viac sústreďujeme na známky a úspechy v škole, neučíme deti o empatii vôbec nič.
Lenže ak chceme, aby boli deti v budúcnosti šťastné a úspešné, práve empatia je cesta, pretože z detí vyrastie nová, príjemná, milujúca a starostlivá generácia.
Čo je to empatia
Empatia je schopnosť pochopiť pocity iných a dokázať precítiť jeho/jej emócie akoby boli naše. Vedci empatiu popisujú ako tri procesy, ktoré sa vyvíjajú učením:
- prežívanie emócií niekoho druhého (teda ak sa bojíš ty, bojím sa aj ja)
- pochopenie postoja druhého (vcítiť sa do mojej kože, a tak pochopíš, čo cítim alebo si myslím)
- pociťovať súcit a účasť niekoho, kto je zraniteľný alebo v strese a pomôcť mu
Empatia teda nie je niečo, čo buď máme alebo nie, ale je to niečo, čo sa u nás vyvíja automaticky a čo sa učíme. Empatiu a jej rozvoj alebo naopak útlm máme kompletne vo svojich rukách. Zásadný vplyv má pritom prostredie, v ktorom vyrastáme, naše zážitky, kultúra, ktorou sme obklopení a predovšetkým rodičovská výchova.
Empatia je základ úspechu v živote
Viaceré vedecké štúdie dokazujú, že empatia je nevyhnutnou životnou schopnosťou.
Empatia pomáha rozvíjať emocionálnu inteligenciu (schopnosť pochopiť a pracovať so svojimi emóciami a emóciami druhých), ktorá je pre úspech dôležitejšia ako IQ.
Empatia pomáha učiť deti čo je šikanovanie, ako ho spoznať. Je preto základom prevencie šikanovania na školách. Ak nenaučíme deti empatiu, podporujeme práve rozvoj šikanovania, podvádzania, psychických problémov a duševných ochorení ako úzkosť a depresia.
Ako v deťoch rozvíjať empatiu
Dobrá správa je, že empatia je schopnosť, ktorú môžeme deti naučiť. Je to v našich rukách. Odborníci radia začať napríklad tým, že im ukážeme vlastnú empatiu tak, že dokážeme uznať ich pocity a pochopiť obavy alebo potrebu istoty a bezpečnosti. Keď sa napríklad dieťa bojí psa, nepovieme: „Ale, čo sa bojíš? Veď to nič nie je. On ti nič neurobí.“ Radšej mu dáme najavo, že chápeme jeho strach, pretože je úplne na mieste a nijak ho neznižujeme. „Bojíš sa toho psa? Čo ťa na ňom desí?“
Vždy by sme mali myslieť na to, aby sme dieťaťu pocity uznali. To, ako sa cíti je skutočný pocit, nemali by sme ho znevažovať, pretože tým len dieťa mätieme. Ak cíti zo psa strach, neprestane ho cítiť, keď mu povieme, aby sa nebálo. Podobne, ak povie, že nemá rado Zuzku, nemali by sme ho poučovať o nenávisti, ale skôr sa spýtať, prečo sa tak cíti.
Ďalej sa môžeme deťmi rozprávať o pocitoch iných ľudí. Tak napríklad, ak naše dieťa pokazí inému dieťaťu hračku, nepovieme: „Prečo si to urobil/a? To nebolo pekné!“, ale skôr: „Sára je smutná, lebo si jej zničil/a hračku. Ako by sme jej to vynahradili?“ Takto nechávame dieťaťu priestor na pochopenie pocitov druhej strany, ich uznanie, vysvetlenie, ospravedlnenie, hľadanie riešenia.