Trest je snaha naučiť deti inému správaniu pomocou strachu. Prirodzené dôsledky je snaha naučiť deti inému správaniu.
Mnohí z nás si tieto pojmy zamieňame alebo používame ako synonymá. Majú spoločného menovateľa, ktorým je formovať správanie detí. Lenže to je všetko. Inak je medzi nimi zásadný rozdiel v tom, ako na deti pôsobia a ako ich ovplyvňujú. Nechať dieťa pocítiť prirodzené dôsledky svojho konania samozrejme môže zahŕňať isté nepohodlie, ktorému ho vystavíme, ale v zásade ide o to, aby si spojilo svoje konanie s výsledkom svojho činu a aby získalo motiváciu nabudúce sa rozhodnúť inak.
Trest je o tom, aby dieťa trpelo, cítilo sa zle a hanbilo sa za to, čo urobilo. A z toho sa odvíja aj reakcia dieťaťa a zmeny v mozgu, ktoré spúšťa.
Kým výchova uplatňujúca prirodzené dôsledky ovplyvňuje najmä predný mozog, ak využívame tresty, zasahujeme hlavne stredný mozog. Trest operuje so strachom, ale nielen samotný trest spúšťa emóciu strachu a prislúchajúce reakcie organizmu. Tak isto pôsobí aj strach z trestu. Ak sú deti dlhodobo vystavené strachu, v ich mozgu sa dejú zásadné zmeny.
Ako trest ovplyvňuje detský mozog
Štúdie dokazujú, že u často trestaných detí sa znižuje sivá mozgová hmota, čo negatívne ovplyvňuje rozvoj sociálneho poznania a emocionálnych zručností v zmysle mentálnych kapacít, sebapoznania a vnímania. Závažne negatívne zasahuje aj do rozvoja kognitívnych schopností, ako je pracovná pamäť, schopnosť sústrediť sa a udržať pozornosť. Vo vyššom veku sa môže prejaviť závažnými mentálnymi ochoreniami, ako je depresia, samovražedné sklony, závislosť.
Keď sa dieťa bojí prichádzajúceho trestu, reakciu tela preberá pod seba stredný mozog, ktorý nedokáže na ohrozenie reagovať inak ako obranným mechanizmom útok-útek-zamrznutie. Vytvára pamäťovú stopu, ktorá sa uchováva oddelene od bežnej pamäte. Mozog tým zariadi, že sa cítime veľmi zle a v budúcnosti sa tomuto pocitu budeme chcieť vyhnúť.
Takže ako rodičia takýmto prístupom síce dosiahneme, čo sme chceli, zmenu správania nášho dieťaťa, ale za akú strašnú cenu? Obdarujeme dieťa ťažkým mentálnym ochorením a traumou, ktoré sa prejavia neskôr v jeho živote. Na to, aby mozog pripomenul negatívnu skúsenosť nepotrebuje použiť časť zodpovednú za myslenie, ale deje sa to automaticky.
Vo svete dospelých sa s krikom a trestom vyrovnávame relatívne rýchlo. Odídeme preč, buchneme dverami, mávneme nad udalosťou rukou, začneme sa venovať niečomu inému, porozprávame s priateľmi a priateľkami. V detskom svete sa nič z toho nestane, lebo ako rodičia sme celý a jediný svet, ktorý dieťa má.
Ako netrestať svoje deti
Prirodzené dôsledky dokážu veľmi efektívne spojiť činy dieťaťa s konečným výsledkom. Umožňujú tak deťom poučiť sa zo svojich rozhodnutí. Ako rodičia vtedy netúžime nechať svoje dieťa trpieť kvôli chybe alebo zlému rozhodnutiu, ale chceme ho motivovať, aby sa v budúcnosti správalo lepšie. Dieťa sa za to, čo spravilo nehanbí a získava priestor na učenie.
Ako na to?
Kút hanby po novom
Preslávený kút, do ktorého sa generácie detí chodilo hanbiť, niekedy kľačať (na polienko) a dívať sa na stenu. Jeho cieľom bolo umožniť deťom získať odstup od horúcej situácie, spracovať svoje emócie a prísť späť s tým, že si obe strany uvedomili prešľapy a poučia sa, aby sa ich v budúcnosti vyvarovali.
Lenže toto sa nedialo. Malé deti nedokážu ani pomenovať svoje emócie, nerozumejú im, ako by ich mohli spracovať? Väčšie deti v kúte budú spriadať pomstu, hľadať spôsob, ako klamať, nedať sa nachytať, aby rodičia zostali v pohode. Kút hanby je nástroj na vyvolanie pocitu hanby, strápnenia, manipulácie.
Odborníci radia, aby sme do kúta išli spolu so svojim dieťaťom, spoločne spracovali svoje emócie, upokojili sa a znovu sa na seba napojili.
Komunikujte s dieťaťom
Dajte dieťaťu adekvátne jeho veku vedieť, čo od neho očakávate, vypočujte jeho názor a jeho potreby a dohodnite sa, aké pravidlá budú u vás fungovať, čo sa stane, ak ich poruší. Použite logické dôsledky, ktoré sú napríklad, ak si neodloží svoje hračky večer na miesto, ráno ich nebude mať k dispozícii. Spoľahnite sa na veľmi účinné prirodzené dôsledky. To znamená, že necháte udalostiam voľný priebeh, samozrejme pod podmienkou, že dieťa zostane v bezpečí. Prirodzené dôsledky mu umožnia rozvinúť vnútornú motiváciu nabudúce to urobiť inak. Napríklad väčšie dieťa sa v zime dobre neoblečie, necháte ho, nech mu je chladno. Neurobí si úlohy, dostane zlú známku. Nebude trénovať, nezúčastní sa pretekov.
Spojte sa s dieťaťom
Neposlúchnutie môže byť volaním po pozornosti. Malé deti potrebujú vašu pozornosť a pokiaľ nedostanú tú pozitívnu, vystačia si aj s negatívnou. Prejavte dieťaťu empatiu, objímte ho, ak si to bude priať, vcíťte sa do jeho kože, porozprávajte mu o svojich podobných prežívaniach. Pomôže mu, ak bude vedieť, že vo svojom prežívaní nie je samo.