Ako odísť s dieťaťom z ihriska v pohode

589

Odchod z ihriska počas drámy dieťaťa zažil zrejme každý rodič. Vyskúšajte pár jednoduchých krokov, ako sa nepríjemnej situácii vyhnúť.

Všetci sme to zažili. Dieťa na ihrisku, ponorené do hry s vláčikmi, pieskovými koláčikmi, kamarátmi. Prišiel čas odísť. „Adamko! Odchádzame!“ Adamko vás ignoruje. „Adamko! Ja idem!“ Syn zdvihne hlavu a opäť ju skloní. Hrá sa ďalej. Vy si povzdychnete, pobalíte veci a odchádzate. Hysterická scéna sa blíži. Rovnako ako včera, podobne ako zajtra. Čo už. Je to jediná taktika, ktorá na neho funguje.

Adam vás vidí odchádzať, zahodí hračky, rozplače sa a uteká k vám. „Niééé!“ Kričí z celého hrdla. Dobehne vás. Odchádzate spolu. Síce s krikom, plačom, v strese, ale cieľ ste dosiahli.

Viete, čo ďalšie sa vám podarilo? Naučili ste svoje dieťa, že ak neposlúchne, jedného dňa ho milovaný človek opustí.

Čo sa vlastne stalo z pohľadu dieťaťa

V momente, keď si uvedomíte, že dieťa neodíde z ihriska po dobrom, prirodzene začne vo vás narastať hnev a frustrácia. Deti sa cítia ešte horšie a to, čo sa s nimi deje, bude mať zásadný dopad na budúcnosť.

V prvých rokoch života je jednou z najdôležitejších vecí pre dieťa bezpečné pripútanie sa k rodičovi alebo dospelému, ktorý sa o dieťa stará.

 Zakaždým, keď poviete: „Nechám ťa tu,“ dieťa reálne cíti možnosť, že odídete a nebudete tu pre neho, aby ste ho ochránili a postarali sa o neho.

Myšlienka, že ho opustíte a necháte samo na neznámom mieste, je pre dieťa desivá. Narúšate takto jeho emocionálne spojenie s vami ako bezpečným štítom voči čomukoľvek, čo na neho čaká vo veľkom svete.

Hysterické scény sú normálnou súčasťou vývoja dieťaťa

Záchvaty hnevu sú u malých detí úplne bežná a normálna vec. Je to ich spôsob, ako nám dať najavo zlosť, hnev, frustráciu. Chcú vyjadriť svoje pocity, ale nevedia ako. Vidíme ich preto ako vonkajšie prejavy nariekania, plaču, kriku. Nezriedka sa k nim pridávajú buchnáty, kopanie, hryzenie, hádzanie vecami alebo sebou. Sú bežné u chlapcov aj dievčat, najčastejšie vo veku od 1 do 3 rokov. Niektoré deti môžu mať záchvaty hnevu zriedka, iné častejšie.

Trestať dieťa za takéto správanie je jednoduché a lákavé, ale nie je to tá správna cesta. Dieťa tak nevedomky môžeme naučiť, že mať emócie je zlá vec.

 Pomôže mu to rozvíjať sociálne a emocionálne zručnosti, čo bude mať zásadný vplyv na jeho spokojnosť a radosť v neskoršom živote.

Skúsme sa preto vcítiť do dieťaťa, namiesto toho, aby sme mu vyčítali jeho správanie. Ukážme mu, že rozumieme jeho veľkým emóciám a uznajme ich. Je predsa normálne cítiť sa sklamaný/á, ak sa nám nesplní predstava, nenaplní očakávanie. Potom mu ukážme, že existuje lepší spôsob, ako svoje pocity vyjadriť.

Návod ako odísť z ihriska

Pripravte sa vopred

Už pred odchodom z domu sa s dieťaťom dohodnite, ako budete z ihriska odchádzať. Popíšte mu pravidlá a pozvite ho, nech prispeje svojimi nápadmi. Môžete mu napríklad navrhnúť, že si zahráte hru na rýchlosť. Keď dieťaťu poviete, že je čas odísť, nechá všetko tak, bez ohľadu na to, ako zábavná je jeho činnosť a ono do minúty vstane, opráši si ruky od piesku a dobehne na dohodnutí stanovisko (k vašej lavičke). Dieťa môže navrhnúť, že ešte stihne odložiť hračky alebo si obuť topánočky. Alebo keď pribehne, dostane ovocie.

Urobte z odchodu zábavu a navrhnite dieťaťu, že namiesto „odchod domov“, poviete dohodnuté heslo. Nech si ho zvolí dieťa. Napríklad: „vlk je vo svojej svorke“. Dieťa tiež nemusí pribehnúť, môže sa priplaziť, priskákať alebo prísť potajomky, aby ste ho nevideli, ako prichádza.

Načasujte odchod

Niektorým deťom sa bude páčiť, ak ich upozorníte vopred. „Ešte 5 minút.“ Prípadne sa dohodnite spolu: „Koľko krát sa chceš ešte spustiť?“ Rozhodnite sa ale podľa vášho drobca, sú aj deti, ktoré akékoľvek odpočítavanie zbytočne rozrušuje a frustruje.

Ideálne je, ak sa začnete zberať skôr, približne 15 minút vopred. Deti majú čas dokončiť svoje hry, vy všetko pobaliť a nie ste v strese, že nestíhate. Ak si necháte dostatočnú časovú rezervu, odídete ešte v momente, keď máte všetci dobrú náladu. To zanechá nielen v deťoch pekné a príjemné spomienky na ihrisko a zábavu.

Zamestnajte ich

Ak dáte malým deťom nejakú povinnosť, úlohu, budú niesť zodpovednosť, cítiť sa dôležito a vám to pomôže s presunom domov. „Adamko, spočítaš modré autá na parkovisku, Emka, rozdáš v aute všetkým vodu, Jakubko, ty rozhodneš, aké pesničky budeme počúvať.“

Zapojte deti

Jedna veta z českej Nevýchovy mi navždy zostane v mysli. „Nesnažme sa o to, ako na deti, ale ako s nimi.“ Preto keď váš syn či dcéra nedokáže odísť z ihriska alebo iného zábavného miesta, posaďte sa spolu a porozmýšľajte, čo by pomohlo, ako by ste spolu mohli situáciu zvládnuť.

„Viem, že sa vonku dobre bavíš, je ti tam dobre. Chápem, že si smutný/á, keď potom musíme ísť domov. Máš nejaký nápad, ako by sme to tento krát spolu dokázali v pohode, s lepšou náladou? Čo by si privítal/a z mojej strany? Čo môžem urobiť ja, aby to bolo pre teba ľahšie?“