Empatia priamo súvisí s pocitmi šťastia, vysokou úrovňou emocionálnej inteligencie a sebaúcty. Ľudia, ktorí majú vysokú úroveň empatie, majú plnohodnotný spoločenský život, iní obľubujú ich spoločnosť a s väčšou pravdepodobnosťou pomôžu tým, ktorí to potrebujú.
Toto je skutočný príbeh z môjho detstva
Bola som prváčka a mali sme hodinu matematiky. Prišla nám zastupovať pani učiteľka, ktorá bola vychýrená svojimi neštandardnými spôsobmi kriku, buchnátmi po hlave a chrbte žiakov, fyzickými trestami.
Dala nám vypočítať príklady a po rade nás vyvolávala k tabuli. Všetci sme sa báli a boli v strese. Dopredu sme si vypočítali, ktorý príklad nám vyjde a vyrátali ho, aby sme sa pred tabuľou nepomýlili. Lenže jedna spolužiačka sa pomýlila a celé poradie sa posunulo. Nikto nevedel vypočítať iný príklad a k tabuli sme prichádzali „ako takí hlupáci, jeden za druhým,“ podľa slov pani učiteľky.
Učiteľke po piatom „debilnom“ dieťati rupli nervy, podišla k „sprostému“ spolužiakovi, schmatla knihu na stole a tresla mu po hlave. Hlava mu padla na lavicu a rozplakal sa. Boli sme malí, len 6 roční, v totálnom šoku a nevedeli sme, čo robiť.
Doma ma viedli k tomu, že ak sa mi niečo nepáči, mám to povedať a riešiť. Bála som sa pani učiteľky, triasli sa mi kolená. Napriek tomu som sa postavila a povedala pani učiteľke, že toto nesmie robiť a pôjdem to povedať pani riaditeľke. Učiteľka sa uškrnula. Nikto nečakal, že by to nejaká prváčka urobila. Asi to bola jedna z chvíľ, kedy som preukázala najviac empatie v živote. Išla som do riaditeľne a povedala všetko, čo sa na hodine odohralo. Neviem, aká bola dohra, ale pani učiteľka už nikdy v žiadnej triede ani nezvýšila hlas, nieto ešte fyzický trest.
Empatiu môžeme u detí ľahko rozvíjať
Empatia nám umožňuje vcítiť sa do života inej osoby a prežiť jej pocity. Jej prínos je vo viacerých rovinách.
Prostredníctvom ľudí v našom okolí, chápeme seba samých, empatia uľahčuje diskusiu a spoluprácu, ktorá je základ tímového úspechu.
Už malé deti vo veku dvoch rokov chápu, že iní ľudia majú rôzny pohľad na svet a udalosti, než ony samy. Dokonca aj bábätká rady počúvajú hlas druhých bábätiek. Všetci prirodzene túžime byť s inými ľuďmi, patriť niekam a podvedome zrkadlíme vzájomné skúsenosti a zážitky.
V predchádzajúcom článku sme uviedli pár tipov, ako empatia obohacuje náš život a ako ju rozvíjať u detí, ale možno sa vám zídu ďalšie dobré nápady a inšpirácie. Pretože ako sa hovorí, mnoho ľudí si nebude pamätať, čo ste povedali alebo urobili, ale nikdy nezabudnú, ako sa s vami cítili. Činy našich detí tak prispejú k pozitívnym pocitom a zážitkom novej generácie. Navyše tak vybudujú pekné a pevné vzťahy, čo prinesie benefity aj im.
Prečo investovať do rozvoja empatie v deťoch
- Ak sa vám podarí v deťoch zasadiť a nechať vzklíčiť semienko empatie, jeho plody si budú užívať aj v dospelosti.
- Pomôže deťom vybudovať pocit bezpečia a pevnejšie vzťahy s ostatnými deťmi a učiteľmi, čo je základ pre chuť učiť sa
- Rozvíja toleranciu a akceptovanie druhých
- Podporuje duševné zdravie
- Prispieva k pohodovej nálade a znižuje riziko šikanovania
V dospelosti majú empatickí ľudia:
- Väčší životný i pracovný úspech
- Silnejší pocit šťastia
- Lepšiu schopnosť porozumieť ostatným (kolegom, klientom)
- Väčší úspech vo vedúcich pozíciách
- Kvalitnejšie vzťahy
- Dokážu lepšie zvládať vyhrotené situácie a konflikty
- Pociťujú menej stresu
Ako by sme to urobili nabudúce?
Po každej výchovnej príležitosti by sme mali deťom umožniť popremýšľať nad tým, ako by mohli situáciu riešiť v budúcnosti, ak by k podobnej prišlo. Ak naše dieťa spravilo niečo nie veľmi citlivé, namiesto toho, aby sme ho potrestali, môžeme mu umožniť zastaviť a prežiť ešte raz. Takto sa naučia vnímať aj pohľad druhého. To je empatia.
Empatia v troch krokoch:
- najprv upozorníme na správanie, ktoré nám vadí,
- potom poukážeme na to, ako takéto správanie ovplyvňuje druhých, ošetríme boliestky,
- spoločne prídeme na to, čo by dieťa urobilo nabudúce inak.
Pri úplne malých deťoch môžeme využiť hračky namiesto skutočných osôb.
Empatiu totiž môžeme rozvíjať aj hrou, čítaním kníh, prípadne vlastnými vymyslenými príbehmi, vďaka ktorým sa deti dokážu vcítiť do pocitov hlavných hrdinov alebo s nimi pozerať inšpiratívne rozprávky.
Urobme z detí hrdinov
Každé dieťa môže obdivovať nejakého hrdinu, rozprávkového, hračkárskeho alebo úplne vymysleného. Pomôžme deťom nájsť ho v ich malých srdiečkach. Deti sú malé a často sa cítia bezmocné, preto aj tak zriedkavo zasiahnu v náročných situáciách, ako je ubližovanie druhému alebo šikanovanie. Nevedia, čo majú robiť, predpokladajú, že zasiahne niekto iný alebo sa obávajú, že ich nikto nepodporí. Ak budú vedieť, že majú v srdiečku svojho hrdinu, nájdu viac odvahy a možno vystúpia so svojim nesúhlasom.
Aby sme v nich podporili odvahu, najlepšie je, ak im vlastným príkladom ukážeme, ako sa zastať iných, ako odmietnuť správanie, ktoré sa nám nepáči, ako sa podporiť navzájom. Ako sa dokážeme zmeniť z pozorujúcich okolostojacich na ľudí činu, ktorí zasiahnu, aby situáciu zmenili. Takáto mobilizácia detí môže byť tou najlepšou cestou zastaviť správanie, ktoré považujeme za neakceptovateľné.