Hádky rodičov nepatria podľa odborníkov pred deti, pretože im zásadne ubližujú. Keď sa to nedá, vždy by sme sa mali na konci dohodnúť, usmiať a objať.
„Prečo si nepovedal tvojej matke, že už máme program a nemôže sa tu zastaviť zakaždým, keď ide okolo?“ „Daj mi s tým pokoj a nehovor mi, čo mám robiť.“ Takto prebiehala jedna z horúcejších výmen názorov, keď svokrovci volali z auta, že parkujú pred našim domom a zastavia sa na kávičku. My sme síce mali v pláne ísť na ihrisko, ale museli sme to zrušiť. Babka si kávičku a niečo dobré pod zub rada vychutnávala spôsobne na návšteve, s vyloženými nohami.
Hádky rodičov zásadne negatívne ovplyvnia deti
Tento a niekoľko ďalších konfliktov sa odohrávalo pred očami dcéry. Pred tým, než sa nám dieťa narodilo, bola som pevne presvedčená, že sa nikdy neznížim k tomu, aby som nechala svojim emóciám natoľko voľný priebeh, že zvýšim hlas a v zápale výmeny názorov nebodaj použijem i nejaké zo sprostých slov. Pretože vedci hovoria jasne: „Nikdy sa pred deťmi nehádajte.“
Jeden z najznámejších amerických psychológov, terapeut a profesor John Gottman, ktorý sa dlhé roky zaoberal partnerským spolunažívaním tvrdí, že keď malé deti v škôlkarskom veku často počujú ako sa rodičia hádajú, poznačí ich to na celý život. Svoj postoj opiera o výsledky vedeckých výskumov, ktoré dokazujú, že tieto deti neskôr trpia depresiami, úzkosťami a problémami so správaním. Hádky rodičov, podľa neho dokonca deťom fyziologicky spôsobujú traumu. Stres, ktorý zažívajú, sa neskôr môže prejaviť v rôznych ochoreniach, ako cukrovka, srdcovo cievne ochorenia, znížená imunita, astma.
Ak si poviete, že sa to viac týka detí, ktoré vidia hádky dospelých na dennej báze, žiaľ, nebude to pravda. Podobne trpia aj deti, kde sa znepriatelení rodičia uchyľujú k tzv. tichej domácnosti, vzájomnému vyhýbaniu sa a vedeniu akejsi studenej vojny v presvedčení, že deti si nič nevšimnú a takto sú vlastne pred konfliktom chránené. Lenže deti sú vysoko citlivé na akúkoľvek zmenu domácej mikroklímy a vycítia aj ten najmenší konflikt. Navyše, tým, že poľahky zanalyzujú situáciu, ale rodičia s nimi otvorene nekomunikujú, nevedia, čo sa stalo, len cítia, že niečo nie je v poriadku. A je to ešte horšie.
Hádka je príležitosť ukázať spôsob riešenia konfliktu
Konflikty sú však bežnou súčasťou partnerského života. Nech je naše presvedčenie akokoľvek pevné a nech sme zenoví majstri v umení sebaovládania, aj tak príde k nezhode s partnerom. Odborníci preto radia nevyhýbať sa výmene názorov, ale zamerať sa na náš prejav a mať ho pod kontrolou.
Všetko, čo deti vidia im ukazuje spôsob, ako veci riešiť. Ak po sebe kričíme, budú vo vypätej situácii reagovať podobne. Ak nekomunikujeme, ukazujeme im, že je v poriadku ignorovať iných. A tiež je normálne, ak s nimi niekto takto zaobchádza. Ak ale deti uvidia, že nezhody sa dajú zvládnuť, naučia sa od nás ďalšie významné životné zručnosti – riešenie problémov a schopnosť regulovať prejavy svojich emócií.
Preto je dôležité aj pri nedorozumení myslieť na to, že nás sledujú detské oči a počujú malé uši, ktoré musíme chrániť a zabezpečiť, aby sme ich nezranili a keď sú rozrušené, aby sme ich upokojili. Hádku by sme mali preto ukončiť dohodou, kompromisom alebo podporou partnera, aby sme mohli prejaviť pozitívne emócie. Deťom tak ukážeme, že nezhody sú síce súčasťou každého vzťahu, ale existujú pravidlá, ktoré dodržiavame pri akejkoľvek vypätej situácii.
Ako zvládnuť hádku, aby deťom neublížila
Keď sa rodičia dostali do miernej roztržky, môžu deťom ukázať ako v praxi funguje vymieňanie si názorov, hľadanie prieniku a spoločnej dohody, akceptovateľnej pre obe strany. Deti sa takto učia vyjadrovať emócie, rozvíjajú sociálne zručnosti a sebaúctu, cítia sa v bezpečí a upevňujú vzťahy s rodičmi. V dôsledku toho sa im lepšie darí v kolektíve, v škole a majú menej problémov.
Vidieť rodičov ako urovnávajú nedorozumenie vyvoláva v deťoch pocit bezpečia a posilňuje sebadôveru, že to aj ony zvládnu. Podľa odborníkov deti mladšie ako 11 rokov nerozumejú verbálnej zhode, psychológovia preto rodičom odporúčajú pred deťmi sa objať a pobozkať. Často sa potom stane, že deti spokojné odbehnú hrať sa.
Nezáleží na tom, či sa rodičia dokážu v danom momente dohodnúť na všetkom, aj kompromisné riešenie alebo aspoň krok k nemu je fajn. Deti sa cítia emocionálne v bezpečí a rozvíja sa v nich sociálny vzťah a korektné správanie k ostatným. Mnoho detských problémov sa vyrieši práve odklonením pozornosti z dieťaťa na rodičov a ich vzájomný vzťah.
Ako pomôcť dieťaťu
Ak po hádke s partnerom uvidíte, že je vaše dieťa rozrušené, odborníci odporúčajú dodržať niekoľko krokov ako ho upokojiť.
- V prvom rade mu vysvetlite, že ono nie je príčinou vášho konfliktu. Je to totiž jedna z najčastejších detských obáv. Pýtajte sa na jeho pocity a podporujte ho, aby otvorene rozprávalo o svojich emóciách.
- Podobne, tak ako nemôže za rodičovskú hádku, nemôže ju ani vyriešiť. Podporujte dieťa, aby hovorilo o svojich obavách, strachu a odpovedzte mu pravdivo, s ohľadom na jeho vek.
- Naučte ho, čo môže a nemôže kontrolovať. V jeho moci nie je schopnosť predísť vzniku hádky rodičov, ale dokáže sa naučiť, ako ovládnuť svoj strach z toho, čo tá hádka vlastne znamená.
- Ukážte mu, ako sa starať o seba, aké dôležité je podeliť sa o svoje pocity a naučiť sa niekoľko techník na upokojenie.
- Motivujte ho k používaniu slova „cítim“. Napríklad: „Cítim sa takto, keď sa deje toto, pretože…“. Zameriavajte sa pri tom na seba, neobviňujte inú osobu. Napríklad nefunguje výrok: „Cítim sa zle, pretože ma vytáčaš.“ Nie je to emócia, je to naše vnímanie, naša myšlienka. Je vhodnejšie formulovať svoje pocity takto: „Cítim sa frustrovaná, pretože mám pocit, že ma ignoruješ a to môže znamenať, že je ti to jedno.“