Deťom tvrdíme, že klamať sa nemá, ale sami klameme. Výskumy dokazujú, že deti začínajú klamať aj z veľmi dobrých dôvodov.
Dospelí sa vo výchove zriedkakedy zhodnú. V jednom sú však za jedno – Klamať sa nemá. Napriek tomu však takmer všetci dospelí učia svoje deti klamať. Začína to Ježiškom, ktorý roznáša darčeky, pokračuje tým, že tvrdíme, že detské ihriská sa zatvárajú po 7 hodine večer, až k momentu, kedy pochválime detskú kresbu a pritom sme presvedčení, že vyzerá hrozne. Nezriedka od detí žiadame, aby sa s vďačnosťou poďakovali za darček, ktorý sa im nepáči alebo pochválili babkin obed, hoci im nechutí.
Na príčinách klamstva záleží
Výskumy naznačujú, že schopnosť klamať si deti osvoja približne od 3 rokov. Je jedným z míľnikov, ktorým vo vývoji musíme prejsť.
Malé deti si osvojujú tzv. teóriu mysle, čo je schopnosť odlíšiť naše vlastné myšlienky, presvedčenie, zámery, túžby od toho, nad čím rozmýšľajú iní ľudia.
Tento typ klamstva je na vyššej úrovni ako teória mysle, pretože vyžaduje schopnosť identifikovať utrpenie u niekoho iného, teda schopnosť empatie a túžbu pomôcť od utrpenia – súcit.
Dobre klamať dokážu sofistikované deti
Zaujímavý pokus spravil harvardský psychológ Felix Warneken. Nechal dospelých, aby školákom ukázali 2 obrázky, jeden dobrý a druhý zlý. Ak deti na dospelom nevideli žiadnu hrdosť, pravdivo ich označili za pekný a škaredý. Ak sa ale dospelý tváril smutne a hovoril, že je zlým umelcom, väčšina detí sa ponáhľala uistiť ho, že to nie je AŽ TAKÉ zlé. Čím boli deti staršie, tým viac sa uchyľovali k tzv. bielej lži. Nerobili pre žiadny benefit, len nechceli, aby sa umelec cítil zle.
Vedec tvrdí, že pocit empatického spojenia vedie deti k tomu, aby hovorili biele klamstvá. Deti musia v sebe vyriešiť dva protichodné pocity – úprimnosť a láskavosť. Podľa neho približne vo veku 7 rokov začnú prechádzať na stranu láskavosti.
Je to dôkaz ich sofistikovanejšieho morálneho a emocionálneho uvažovania.
Z vývinového hľadiska je takýto postup dobrým znamením. Ako ľudstvo vnímame prosociálne lži ako morálnejšiu voľbu.
Klamstvo zlepšuje pamäť a sebakontrolu
Ďalšia štúdia potvrdila, že deti, ktoré používajú prosociálne klamstvá, dosahujú lepšie výsledky v pamäti a sebakontrole. Je to dôsledkom toho, že ak potrebujú udržať klamstvo, musia zabezpečiť možné nezrovnalosti vo svojom príbehu.
Ich mozog tak musí žonglovať s mnohými loptičkami. Keď sa mu jedna vyšmykne, zrúti sa celý príbeh a lož sa prezradí. Takéto klamstvo vyžaduje oveľa viac kognitívneho a emocionálneho úsilia ako hovorenie pravdy.
Vedci tiež upozorňujú, že dôsledky bielej prosociálnej lži a čierneho antisociálneho klamstva sú často veľmi odlišné. Odhalenie prosociálnej lži dokáže zvýšiť dôveru a zlepšiť sociálne väzby. Ľudia ich rýchlo odpúšťajú. Čierne klamstvá naopak, dôveru silne poškodzujú.
Niektoré druhy klamstva sú dobré
Nie všetky klamstvá sú rovnaké. Môžeme učiť deti klamať svojim vlastným správaním, aj našimi slovami. Niektoré z týchto klamstiev podporujú rozvoj vzťahov, spájajú ľudí a vytvárajú pocit dôvery. Iné druhy klamstiev ničia medziľudské vzťahy.
Je náročné rozlišovať, kedy je klamať v poriadku a kedy už nie. Jednoduchšie je zhrnúť – Klamať sa nepatrí.
Problém s takýmto kategorickým odmietaním je ten, že deti jasne vidia, že v našej spoločnosti je klamstvo všade, ale nie každé vychádza z rovnakej motivácie a má rovnaký dopad.