Deti sa dívajú a vnímajú viac, ako si myslíme. Aj drobné klamstvá servírované často dokážu naštrbiť ich dôveru voči nám. Budú trpieť aj neskôr v živote.
„Nemôžeme ísť dnes na zmrzlinu, lebo je ešte zatvorená. Je príliš zima. Otvoria ju až v lete,“ povedala kamarátka svojej dcére, s ktorou sme boli na prechádzke. Potom sme obe dúfali, že keď prejdeme okolo zmrzlinárne, deti sa budú dívať opačným smerom. Pretože bola otvorená.
Prečo klameme?
„Mami, prečo Terezke mama klamala o tej zmrzline?,“ spýtala sa ma dcéra, keď sme prišli domov. Úprimne? Vôbec netuším. Neviem, prečo jej klamala v takej banalite. Možno sa bála, že Terezka spraví cirkus na ulici, lebo sa nebude chcieť vzdať sladkého pokušenia. Možno nechcela vychovávať svoje dieťa pred nami, moralizovať o zmrzline v chladnom počasí a o zapálených hrdlách. Alebo nemala pri sebe peniaze.
Dôvodov, prečo rodičia klamú je veľa. Od tzv. drobných milosrdných lží o tom, že obchod s hračkami je zatvorený, cez väčšie o tom, že keď sa nebudú v škole dobre učiť, nebudú v živote úspešné, až po tie zásadné, kedy tvrdia, že rodičia si musia od seba na chvíľu odpočinúť a rozvod je len hra so slovíčkami. Samostatnou kapitolou sú potom klamstvá o nadprirodzených bytostiach, ako je Ježiško či Mikuláš, ktorí majú dokonca moc morálnej autority rozhodovať o dobre a zle v dieťati.
Dokáže veda merať dlhodobý dopad rodičovských klamstiev na deti?
Nech už sú naše rodičovské pohnútky akékoľvek, dôležité je vedieť, ako vplývajú na deti. Nielen v danej chvíli, keď pravdepodobne klamstvom zmanipulujeme deti k tomu, aby urobili to, čo chceme. Hlavne z dlhodobého hľadiska.
Ako sa na klamstvo dívajú vedci? Antropologička a psychologička Gwen Dewar, na svojej stránke parentingscience.com, venuje téme klamstva niekoľko zaujímavých článkov. Jeden z nich sa dokonca presne týka dopadu takéhoto prístupu rodičov na deti s odstupom času.
Vedci pochopiteľne nedokážu vytvoriť relevantné prostredie, aby zmerali vplyv manipulatívneho správania rodičov z etických dôvodov. Ako by sa vyberali rodiny, v ktorých budú deti vychovávané pravidelne servírovanými klamstvami? Preto vedci volia iné spôsoby.
Jedným z nich je zmonitorovať rodičovskú výchovu, ktorá sa opierala o lži a skúmať vzťah medzi ňou a následným správaním už dospelých detí. G. Dewar upriamuje pozornosť na štúdiu Rachel Santos z torontskej univerzity.
Naše klamstvá prispievajú k zhoršeniu vzťahu s deťmi
Štúdia skúmala vplyv tzv. zámerných lží, ktoré sa týkali 4 oblastí. Jedla – napríklad keď nedoješ toto jedlo, spravia sa ti na tvári vyrážky. Odchodu – napr. ak nepôjdeš so mnou, odídem a nechám ťa tu samého/samu. Peňazí – napr. nezobral/a som peniaze, prídeme sem inokedy. Správania – ak neprestaneš, zavolám policajtov.
Je to typ lží, ku ktorým sa uchyľujeme ako rodičia najčastejšie. Ako vplývajú na naše deti?
Respondenti, mladí dospelí ľudia potvrdili, že keď ich rodičia klamali im, oni v dospelosti častejšie klamali svojim rodičom.“
Tiež častejšie trpeli problémami s agresívnym a asociálnym správaním. Zdá sa, že tvrdenie klamstvá umožňujú rast ďalších klamstiev má svoje opodstatnenie.
Poradí nám to každý odborník, rovnako nás povedú aj naše rodičovské inštinkty k tomu, aby sme s deťmi budovali úprimný a otvorený vzťah. Mali by sme sa k nim správať tak, ako by sme chceli, aby sa ony raz správali k nám.
Ako to urobiť lepšie
Lenže ak sme už raz zasiali semienka nedôvery, pretože sme deťom v minulosti klamali, je všetko navždy stratené? Našťastie nie. Vedci tiež potvrdili, že detská dôvera nás často berie na milosť a dáva nám nové šance. Mali by sme však v nich obstáť a snažiť sa dôveru drobcov získať naspäť. Dôležité je udržať akékoľvek, aj tie milosrdné lži, na uzde.
Pretože deti naše klamstvá odhalia častejšie, než si myslíme.“
Ak stojíme pred ťažkou situáciou, vysvetlime ju deťom ich rečou tak, aby nám porozumeli. Vybudujeme si pozíciu dôveryhodnej osoby v očiach vlastných detí a dostaneme sa tak na cestu ku kvalitnému a úprimnému vzťahu aj v budúcnosti.
Život nie je jednoduchý a hoci máme túžbu obrúsiť jeho hrany, aby ním deti preplávali bez škrabancov, nedokážeme to. Naučme vlastným príkladom deti, že náročné situácie prichádzajú (a odchádzajú!), ale my tu vždy budeme pre svoje deti.