Odpustenie je úmyselné a cielené rozhodnutie zbaviť sa hnevu voči niekomu, kto nám ublížil. Prospieva zdraviu detí, ich duševnej pohode a lepším známkam.
Dcéra už druhý mesiac nemá rada dievčatko, ktoré jej zhodilo vežu z kociek. „Urobila to naschvál! Hnevám sa na ňu,“ opakuje za každým, keď počuje jej meno. Nechce sa s ňou hrať, ani byť v jej blízkosti. Vždy, keď ju vidí, na situáciu si spomenie a rozhnevá sa.
Odpustenie je voľba
Je to možnosť vedome sa rozhodnúť zbaviť hnevu voči niekomu, kto nám ublížil, upraviť svoje myšlienky tak, aby sme voči nemu vystupovali a konali láskavo.
Odpúšťať neznamená byť slabý, naopak, vyžaduje to obrovskú silu a odvahu.
Naučiť sa odpúšťať je pre dieťa skutočne veľká zručnosť, pretože od neho vyžaduje, aby zvládlo ťažké emócie ako je hnev a túžba po pomste. Štúdie však potvrdzujú, že ak k tomu deti vedieme, pomôže im to cítiť sa lepšie, posilnia sa ich vzťahy a zlepší akademický výkon.
Ak sa deti naučia odpúšťať, budú mať lepšie známky
Schopnosť odpúšťať je životná zručnosť, ktorá nám pomáha budovať odolnosť.
Len vtedy, keď dokážeme odpustiť, môžeme sa posunúť ďalej od bolesti a nešťastia.
Vo svojej štúdii sa zamerali na skúmanie správania tínedžerov. Pre triedu pripravili trojmesačný program, v ktorom sa sústredili na to, aby v deťoch podporovali schopnosť odpúšťať. Výsledkom bolo, že deti si zlepšili prospech o celé písmená na rozdiel od tých, ktorí sa do programu nezapojili. Zdá sa to prekvapujúce, ale podľa vedca to dáva zmysel.
Tvrdí, že ak máme napríklad 13 rokov a bolí nás koleno, z vyučovania veľa nemáme, lebo sa nedokážeme dobre sústrediť. Čo však v prípade, že máme boľavé srdce? Že sa nám myšlienky túlajú a každá nás privádza do väčšieho smútku a zúfalstva? Aj v tom prípade je nám celé vyučovanie zbytočné, pretože sa tiež nesústredíme. Ak by sme však dokázali uľaviť zlomenému srdcu, mali by sme viac času a energie na to, aby sme sa koncentrovali na to, čo sa v triede na vyučovaní deje.
Ako na to?
Odborníci odporúčajú niekoľko rád.
Nenúťte dieťa, aby odpustilo
Keď sa budeš tváriť, že to tak je, bude to tak naozaj. Nie, toto nefunguje. Odpustiť niekomu nedokážeme len naoko. Keď celý proces skrátime na: „Povedz, že mu/jej odpúšťaš, podajte si ruky a je hotovo,“ k žiadnemu odpusteniu nedôjde.
Namiesto toho, aby sme trvali na tom, aby sa jedno dieťa ospravedlnilo a druhé prijalo ospravedlnenie, vezmime na vedomie pocity detí. Opýtajme sa poškodenej strany, či je ochotná odpustiť strane, ktorá sa previnila, ak stále pociťuje hnev, frustráciu. Uistime sa, že deti nám rozumejú a vedia, že je v poriadku, ak ešte nie sú pripravené – môže im to zabrať toľko času, koľko potrebujú. A ak sa problém počas tejto doby sám vyrieši, už sa k nemu nemusíme vracať.
Odpustenie nie je súhlas so zranením
Jeden z najčastejších mýtov o odpustení je, že zruší alebo ospravedlní zlý skutok.
Odpustenie však neznamená, že súhlasíme a prijímame správanie, ktoré sa nám nepáči. Odpustenie tiež nenahrádza hľadanie spravodlivosti.
Venujme pozornosť správaniu, ktoré dieťaťu ublížilo a uistime sa, že dieťa vie, že odpustenie neznamená, že to, čo spravil ten druhý, je v poriadku. Dieťa by to malo cítiť tak, že sa vedome vzdáva svojho hnevu a bolesti voči druhej osobe, napriek tomu, že mu ublížila.
Ukážme dieťaťu, ako to máme my
Ak sami roky držíme v sebe hnev, nenávisť a zranenia roky, učíme aj deti dlhodobo prechovávať negatívne pocity voči druhým. Mali by sme im ukázať, že dokážeme odpúšťať, napríklad v prípade rodinných sporov alebo rozchodu.
Podobne by sme mali postupovať vo vzťahu k nim. Nemali by sme sa hnevať na deti za správanie spred pár mesiacov či dokonca rokov. Stávame sa tak vzormi neschopnosti odpúšťať.
Vo vyhrotenej chvíli alebo po náročnom dni môžeme svojim deťom ublížiť tvrdými alebo unáhlenými slovami a činmi.
Priznať, že sme urobili niečo, čo ľutujeme a požiadať o odpustenie môže byť ťažké a bolestivé.
Ak chceme, aby naše dieťa získalo odolnosť voči nepriaznivým životným okolnostiam a udržalo si schopnosť sústrediť sa na učenie, ukážme mu, ako vyzerá odpustenie a rozprávajme o jeho terapeutických účinkoch. Vďaka tomu, ak ho niekto zraní alebo zažije nespravodlivosť, dokáže odpustiť a posunúť sa ďalej.