Očkovanie je jedna z vecí, ktoré sa dajú zvládnuť. Mojimi tipmi si so strachom z očkovania poradíte.
Potrebujete potlačiť strach a prekryť ho niečím pekným a dobrým, niečím, čo je fakt super. Najlepšie funguje, ak sa vám splní prianie, dostanete niečo, po čom ste už dlho túžili.
Odporúčam poprosiť rodičov o hračku, ktorá by vykompenzovala vašu bolesť a strach z očkovania.“
Napríklad ja som dievča a vypýtala som si a zároveň vám odporúčam: jednorožca, knihu, drakov. Chlapci si môžu vybrať robota, auto, pokémonov.
Využite špeciálny krém
Mne tiež veľmi pomáha natrieť miesto, kde ma pichne tá veľká ihla krémom, ktorý sa na Slovensku nedá kúpiť. Tato ho chodí kupovať do Rakúska, ale dá sa zohnať aj v Čechách. Volá sa Emla krém. Ten znecitlivie miesto, kam vás budú pichať. Takže nebudete nič cítiť. Treba ho natrieť na ruku alebo na nohu. Ideálne minimálne hodinu vopred. Naposledy som ho mala asi 50 minút a teda dosť som tú hnusnú ihlu cítila.
Ovládnite stres
Jedna z najdôležitejších schopností, ktoré v tejto ťažkej situácii využijete, je schopnosť meditácie a dýchania. Pripravte sa na obrovský stres. Ten vám síce zvýši adrenalín, to je hormón, ktorý by mal pomôcť utlmiť bolesť, ale zároveň vám rozbúši srdce, budú sa vám potiť ruky, možno sa budete triasť a možno vám bude aj zle na grcanie. Mne sa vždy trasie hlas a často sa mi chce plakať. A aj kričať. Mama tomu hovorí, že robím cirkus, ale s cirkusom očkovanie zvládnem lepšie ako bez neho.
Cirkus vyzerá takto. Vojdeme do miestnosti, kde ma budú očkovať.
Už pri vstupe kričím, že sa bojím a po lícach mi stekajú slzy.“
Nahlas opakujem: „Dýchaj, dýchaj.“ Všetci vidia, že sa snažím upokojiť zo všetkých síl. V tej chvíli to mne ale veľmi nepomáha. Vám to pomôcť môže.
Nikdy nebudete úplne pripravení
Dospelí zrýchlia všetku svoju činnosť, behajú okolo vás, niektorí majú tú ihlu, iní len poskakujú a niečo vravia o včielkach, chcú vás chytať za ruky alebo za nohy.
Dôležité je, aby ste si aj v tej panickej situácii uvedomovali, že ide o vaše telíčko a nikto na ňom nesmie spraviť nič, s čím by ste nesúhlasili. Musíte im dať svoj súhlas.“
Mne to trvá zvyčajne 15-30 minút, kým cítim, že som pripravená na 10 %. Na 100 % nie je na očkovanie pripravený nikto, ani dospelí, ktorí sa tvária, že sú. Ale nie sú. Ja kričím toľko, že plačú ešte aj deti v čakárni, moja doktorka a sestrička sú spotené ako myši a tato sa na to nemôže pozerať a zvyčajne odchádza preč. Mama odo mňa neodtrhne oči a snaží sa, aby som sa upokojila.
Vždy to nejak dopadne
Keď cirkus poľaví a prítomní dospelí majú nádej, že prišla tá správna chvíľa, zistia, že som sa len nadýchla, aby mohol cirkus pokračovať. Keď sme všetci vyčerpaní a na pokraji zúfalstva a nikto už odo mňa nijaký hrdinský výkon nečaká, dovolím im pichnúť mi to.
Potom si všetci vydýchneme, oni ma pochvália, zoberiem si sladkosť, aby sa mi pokazili zuby, lebo vraj to je skutočná bolesť, nie to pichnutie. Odchádzame preč a ja sa cítim dobre, lebo dostanem hračku, ale zároveň zle, lebo ma to bolí.