V článku o bitke ako dávno prekonanej výchovnej metóde sme spomenuli, že najvhodnejšou alternatívou sú prirodzené dôsledky. Ako na to?
Uprednostniť dôsledok pred trestom dokážeme vďaka niekoľkým krokom. Najprv by sme mali začať od seba a nekonať v hneve.
Krik, kritika dieťaťa, prednáška, moralizovanie a strata sebakontroly je dôkazom, že komunikáciu nezvládame a kontrolu nad prejavmi našich emócií má dieťa.
Ak sa hneváme, odborníci radia použiť na upokojenie niekoľko overených taktík, ako je dýchanie zhlboka, stáť na úrovni dieťaťa, udržovať očný kontakt, nezvyšovať hlas, sústrediť sa len na predmetný problém a nespomínať iné z minulosti.
Zdôraznite správanie dieťaťa, nie jeho povahu
Potom sa môžeme zamerať na dieťa a pomôcť mu uvedomiť si a poučiť sa z prirodzených dôsledkov svojich činov. Nechať dieťa, nech pocíti, čo jeho činy spôsobili a prežije emócie, ktoré ním lomcujú, či už je to sklamanie, frustrácia, smútok alebo rozpaky. Takto dieťa privedieme k zodpovednosti. Na záver by sa dieťa malo z celej situácie niečo naučiť. Namiesto zamerania na to, čo by už viac nemalo robiť, skúste prísť na to, čo by mohlo spraviť v budúcnosti inak, lepšie.
Zamerajte sa na správanie, nie na dieťa. Dieťa by malo pochopiť, že nie ste spokojní s jeho rozhodnutiami, nie tým, aké je.
Cieľom dôsledku nie aby sa niečo naučilo a nie vyvolať v ňom negatívne pocity, hanby, kritiky, odmietania, pretože to povedie k zníženiu jeho sebaúcty.
Dôsledok učí dieťa prevziať zodpovednosť
Aby sme deti naučili prevziať zodpovednosť, musíme ich najprv naučiť, že len ony sú tí, ktorí majú kontrolu nad svojimi pocitmi. Pretože len tá osoba, o ktorej si myslíme, že má moc nad našimi emóciami, má aj moc ich zmeniť.
Kým to dieťa nepochopí a nestotožní sa s tým, stále to bude vina niekoho iného a ten niekto iný sa bude musieť zmeniť. Dovtedy budeme počúvať o učiteľovi, ktorý nemá naše dieťa rád, o všetkých priateľoch, ktorí robili to isté a podobne. Pokiaľ sa dieťa bude snažiť obviniť niekoho iného, nepochopí, že má priestor na osobný rast a zmenu. A bude svoje správanie opakovať znovu a znovu.
Dôsledky nastávajú prirodzene
Prirodzené dôsledky sú tie, ktoré sa stanú prirodzene. Keď sa dotkneme horúceho sporáka, popálime si ruku. Ak sa budeme prejedať, rozbolí nás žalúdok. Ak sa dieťa rozbehne po mokrej dlážke, môže sa pošmyknúť a spadnúť.
Tieto dôsledky sú najsilnejším motivačným prvkom pre zmenu správania v budúcnosti.
Motivujú deti, aby sa naučili novú zručnosť a vedeli ju v budúcnosti použiť. Žiaľ, akosi sme zo svojho života odstránili prirodzené následky. Snažíme sa riešiť medziľudské konflikty tým, že siahame po výchovných metódach vlastnej minulosti.