Zdá sa, že aj keď sa deti nenarodia do rodiny milionárov, stále môžu dosiahnuť úspech, byť úspešné a splniť si životné sny. Rozdiel medzi úspechom a neúspechom je na pleciach rodičov.
Pri skúmaní vedeckých odporúčaní ako vychovať šťastné, úspešné a zdravé deti, ma zaujala aj druhá zaujímavú štúdiu. Začala o pár rokov neskôr, v roku 1946 vo Veľkej Británii a pred pár rokmi ju predstavila Helen Pearson, autorka knihy The Life Project.
Vedci si stanovili cieľ zistiť, ako na tom sú mamy, ktoré majú dieťa po skončení druhej svetovej vojny. Oslovili 14 tisíc žien, ktoré porodili bábätko vo vybranom týždni. Štúdiu zopakovali v roku 1958, 1970, 1990 a 2000. Dohromady sledovali vyše 70 tisíc bábätiek. Zistenia dávno prekročili pôvodný zámer a dnes z nej vedci dokážu vyčítať tisícky záverov, no jeden nám jasne ukazuje, čo vedecká obec odporúča, aby sme urobili pred svoje deti.
Úspešné deti aj zo znevýhodnených rodín
Prvé zistenie je žiaľ, veľmi smutné. Najhorší štart do života je narodiť sa do chudobnej rodiny. Vtedy je pred nami jedna z najťažších životných ciest. Tieto deti mali slabé výsledky v škole, ťažšiu prácu a zarábali menej peňazí. Výsledkom bolo zhoršené zdravie v dospelosti, nadváha, vysoký krvný tlak, neskôr im zlyhávala pamäť, mali chatrné zdravie a dokonca predčasne zomierali. Zdá sa, že naše ranné zážitky zásadným spôsobom ovplyvňujú to, ako sa náš neskorší život vyvinie.
Problém je, že si nemôžeme vybrať, komu sa narodíme.
Dobrá správa však je, že horší začiatok života neznamená sériu nešťastných udalostí pre všetkých.
Rodičia majú možnosť deťom výrazne pomôcť
Ak sú rodičia nadšení, majú nádej a ambície zmeniť život detí, dokážu im pomôcť uniknúť osudu.
Zásadné je, aby sme venovali pozornosť deťom. Mali by sme s nimi hovoriť, počúvať ich, dať im najavo, že máte chuť podporiť ich v dosahovaní budúceho úspechu, byť s nimi emocionálne prepojení, čítať im každý deň, učiť ich písmená a čísla, brať ich na návštevy, ukazovať im vonkajší svet. Zaujímavé je napríklad aj zistenie, že deti, ktoré chodia spať v rôznom čase, majú častejšie problémy so správaním. Vedkyňa odporúča nájsť si aspoň 15 minút denne na rozhovor so svojimi deťmi, o tom, aký mali deň, čo robili a ukázať im, že oceňujeme ich snahu v škole.
Takže ak chceme mať šťastné deti, počúvajme vedcov a počúvajme vlastné deti.