Mnoho rodičov je presvedčených, že deti sú malí tyrani a chcú manipulovať svojich rodičov, aby im vyhoveli. Sú rozhodnutí nedať sa a krpcom to poriadne osladiť.
„Neustupuj jej, keď sa rozplače, potom bude vedieť, že to na teba funguje a tak dosiahne všetko“. „Stačí, že dá ruky hore a ty ho hneď berieš na ruky. Nevidíš, že ťa manipuluje?“ Takéto a podobné hlášky určite počul nejeden rodič.
Mnoho rodičov je presvedčených, že deti sú malí tyrani a manipulujú svojich rodičov. Utiekajú sa preto k výchove, ktorá zakazuje vložiť akékoľvek rozhodovanie do rúk detí, aby si ako rodičia navždy uchovali svoju kontrolu. Stavajú sa do opozície voči deťom a robia z nich nepriateľov, ktorí sa od momentu narodenia snažia spriadať plány zloby voči dospelým. Preto ich treba zlomiť a naučiť rešpektu, no iba jednostranne. Rešpekt musia mať deti voči rodičom, ale za žiadnych okolností nie rodičia voči deťom.
Vývoj mozgu trvá až do 25 rokov
Problém je, že na to, aby sme dokázali niekoho manipulovať, musíme mať pár dôležitých schopností, napríklad hypotetické, kritické a racionálne myslenie, rozvinutú empatiu a kontrolu nad prejavmi emócií. Sú to kognitívne schopnosti, ktoré riadi časť mozgu nazvaná prefrontálny kortex. Práve vďaka tejto časti mozgu dokážeme fungovať ako ľudia a odlišujeme sa od ostatných cicavcov. Vedci tvrdia, že prefrontálny kotex ukončuje svoj vývoj až vo veku 25 rokov. Hoci sme za dospelých považovaní už v 18 rokoch, nie je to správne, pretože kognitívny vývoj mladých ľudí, emocionálna zrelosť, sebadôvera a úsudok sú zrelé až po úplnom rozvinutí prefrontálnej mozgovej kôry.
Je preto zrejmé, že malé bábätká a batoľatá nie sú schopné zvládnuť komplexný proces myslenia tak, aby dokázali niekoho manipulovať.
Deti nedokážu dospelých manipulovať, ani keby chceli
Neležia v noci v postieľke a nepremýšľajú o tom, že by sa im viac páčilo byť s rodičmi, tak sa rozplačú a dospelí prídu a budú sa im venovať. Na to by malé dieťa muselo vedieť plánovať vopred, zvážiť všetky možné reakcie mamy a otca, kontrolovať svoje správanie a mať rozvinutú empatiu. Namiesto toho sa deje niečo úplne iné. Dieťa plače, pretože sa bojí, je samo a nedokáže svoju reakciu ovplyvniť. Nevie racionálne vyhodnotiť, že je doma, v bezpečí, v postieľke, kde mu nič nehrozí. V jeho tele sa odohráva reakcia „útoč alebo uteč“. Plače, lebo mozog mu neumožňuje urobiť nič iné.
Ani batoľa, ktoré sa hodí o zem nemá v úmysle strápniť svojho rodiča a zmanipulovať ho, aby spravil to, čo dieťa chce. Len cíti silné emócie, hnev, frustráciu, smútok, strach. V jeho tele sa vyplavuje adrenalín, možno sa bojí sa a zisťuje, že nedokáže ovládnuť vlastnú reakciu. To je veľké uvedomenie a možno ho to desí. Namiesto toho, aby sa rodič k nemu chápavo sklonil, ten ho často ignoruje alebo sám podľahne hnevu a zúrivosti a dieťa potrestá.
Ak by batoľa dokázalo v tomto momente svoju mamu alebo otca zmanipulovať, naozaj by si vybralo takúto cestu a túto reakciu? Čo by ho k tomu viedlo? Nie, dieťa nemá tak rozvinutý mozog, aby vedel pripraviť plán a predvídať výsledok, navyše proti nemu hrajú prirodzené inštinkty a reakcia tela – útoč alebo uteč, ktorú nevie ovládnuť a ktorá vypína racionálne uvažovanie. Dieťa leží na zemi a nevie ovládnuť svoje emócie. A je z toho dosť v strese.
Rodičia nevedia veľa o vývoji detí
To, že deťom nerozumieme a necháme sa zavádzať informáciami o malých manipulátoroch, ktorým sme ochotní pripisovať nereálne schopnosti, vysvetľujú vedci tým, že zrejme nemáme dostatok alebo tie správne informácie o vývoji detí v určitých oblastiach. Výskum, ktorý realizovali na troch tisícoch dospelých ukázal, že potrebujeme zvýšiť informovanosť o očakávaniach v danom veku detí, o trestoch a rôznych spôsoboch hrania sa.
Rozmaznávanie
- Až 57 % rodičov detí do 6 rokov a 62 % dospelých nesprávne verí, že 6 mesačné bábätko môže byť rozmaznané. Takmer polovica rodičov a vyše polovica starých rodičov si myslí, že vziať do náručia plačúce trojmesačné bábätko ho rozmazná.
Nemôžeme rozmaznať dieťa napĺňaním jeho potrieb. Bábätká neplačú preto, lebo chcú rodičov manipulovať, plačú lebo sa niečo deje. Odborníci odporúčajú reagovať na svoje deti, pomáhame im tak budovať dôveru a ukazujeme im, že ich potreby sú dôležité. Ak necháme plačúce dieťa plakať, zvyšuje sa úroveň jeho stresu, čo spomaľuje schopnosť učiť sa.
Bitka
- 61 % rodičov malých detí považuje bitku za bežnú súčasť výchovy malých detí napriek tomu, že odborná obec dlhodobo poukazuje na jej negatívny dopad na vývoj detí. 37 % si dokonca myslí, že bitie je v poriadku aj v prípade, že dieťa má menej ako dva roky.
Bitie však môže spôsobiť, že deti budú agresívnejšie, čo vôbec nebude viesť k lepšej sebakontrole. Bitka deti učí, že väčší a silnejší ľudia určujú, čo je správne, že takíto ľudia môžu ubližovať slabším a že násilie je v spoločnosti akceptovaný spôsob riešenia problémov.
Očakávania
- 51 % rodičov malých detí očakáva, že 15 mesačné deti by mali vedieť požičať hračku a 26 % všetkých dospelých očakáva, že trojročné dieťa dokáže potichu sedieť celú hodinu. Odborníci tvrdia, že sú to nereálne očakávania.
Ako s nimi, nie ako na nich
Ak budeme veriť, že bábätká nás manipulujú, bude nás to navždy rozdeľovať. Ony proti nám. Budeme s nimi bojovať, ignorovať, trestať, namiesto pochopenia, popísania pocitov a hľadania riešenia.
Navyše, práve takýto prístup, že nebudeme brať do úvahy pocity a potreby našich detí je ten, kvôli ktorému z nich raz môžu vyrásť manipulátori a tyrani.
Ak ale vychovávame naše deti tak, aby vedeli, že venujeme pozornosť ich potrebám, nebudú nás musieť v budúcnosti manipulovať. Ak dieťa plače, lebo mu chýba vaša náruč, zdvihnite ho. Ak je to kvôli tomu, že očakávalo niečo iné, než je skutočnosť, upokojte ho. Takto vytvárame medzi sebou dôveru, protipól manipulácie.
Ďalšie zaujímavé fakty:
- 26 % dospelých a 23 % rodičov malých detí verí, že dieťa mladšie ako pol roka nijak neovplyvní, keď videlo doma násilie. Výskumy vývoja dieťaťa však dokazujú, že vystavenie násiliu môže mať dlhotrvajúce negatívne účinky na sociálny a emocionálny vývoj dieťaťa a jeho vyvíjajúci sa mozog
- 61 % všetkých dospelých a 55 % rodičov s malými deťmi nevie, že malé deti vnímajú náladu iných ľudí a ovplyvňuje ich. Výskumy ukazujú, že ak je osoba, ktorá sa o dieťa stará, príliš úzkostlivá alebo depresívna, negatívne pôsobí na vývoj dieťaťa
- 40 % rodičov malých detí si myslí, že ak ich ročné dieťa opakovane zapína a vypína televízor, zatiaľ čo sa jej rodičia snažia pozerať, je to preto, že sa „hnevá a snaží sa ich len naštvať.“ Vo veku jedného roka dieťa nie je schopné vymýšľať, ako „naštvať svojich rodičov.“ Iba experimentuje, aby zistilo, čo sa deje, keď stláča červené tlačidlo na televízii. Deti sa musia znovu a znovu snažiť niečo nové, aby sa pochopili, ako svet funguje. Predstavte si dieťa, ktoré zo svojej vysokej stoličky spúšťa na zem lyžičku po stýkrát! Iste, želáme si, aby vedelo, ako funguje gravitácia na základe nášho vysvetlenia, nie tak, že to bude do nekonečna samo skúšať
- 72 % rodičov malých detí nevie, že deti vo veku štyroch mesiacov môžu zažiť skutočnú depresiu; 51 % verí, že deti nemôžu byť depresívne, kým nie sú staršie ako tri roky